Najobľúbenejšia hra?
To je tá, ktorú „práve“ hrám. A keď „práve“ nehrám, tak je to Celkom vážne a Keby tisíc klarinetov.
Najobľúbenejšia postava, ktorú hráš? Tereza v hre Keby tisíc klarinetov je mi najviac charakterovo podobná a najrýchlejšie som sa s touto dievčinou skamarátila.
Najťažšia postava, ktorú hráš? Róberta v hre Zaradiť sa mi dáva zabrať najviac. Avšak každým jedným predstavením v nej objavujem niečo nové a dobrodružné.
Ktorú postavu by si si chcel zahrať (nemusí byť len z hry Íverov)? Zbožňujem, keď sa na javisku spoja herecké výkony so spevom, hudbou a tancom. Vtedy sa tá javisková energia ešte viac znásobí, a práve v hre Cigáni idú do neba, by som si seba vedela predstaviť ako takú Radu.
Kostým, v ktorom sa cítiš najlepšie? Džínsy, tričko, tenisky. Ale raz by som uvítala aj také klasické pyžamo.
Najkrajšia replika, ktorú hovoríš? „To nezastavím. Ako mi odmeriava. Ako nám odmeriava. Starneme po sekundách, po minútach, po dňoch. Teraz sme mladí. Ešte hodinu.“ – pri tejto replike dostávam neskutočný nával emócií a preto je to moja najkrajšia replika.
Najťažšia replika, ktorú hovoríš? Robertin monológ pred koncom hry Zaradiť sa, tí ktorí videli vedia, tí ktorí nevideli, nech sa prídu pozrieť.
Veselá príhoda z javiska? Veselé príhody zažívam vždy v utorok na skúške (to by sa dalo rozprávať) a „priamo v akcii“ sem-tam výbuch nákazlivého smiechu.
Čo máš na Íveroch najradšej? Že sú veselí, zábavní a plní pozitívnej energie. Že na skúškach pred štvrtkom to vieme riadne roztočiť. Že je jedno či si študent, právnik, ekonóm, lekár – proste si Íver. Že sme tam všetci taká jedna „krvná skupina“, to sa mi páči. A samozrejme nesmiem zabudnúť na naše stretnutia pri pivku a kofole (s Íverakmi najlepšie chutí).
A na záver: Bez divadla to nie je ono, či už ako herec na javisku, alebo ako divák v hľadisku. Okrem javiska a hľadiska si energiu dobíjam jogou, v zime lyžovaním. Celkovo (myslím, že aj iní hovoria), som taký typický „Býk“. Tešia ma veselí ľudia, ktorí žijú život s radosťou.